Rakytník rešetliakový pôsobí na prvý pohľad nenápadne. Hustý ker plný tŕňov a drobných oranžových bobúľ však v sebe ukrýva množstvo vitamínov, antioxidantov a ďalších prospešných látok, ktoré si ľudia cenia celé stáročia.
Rastlina, ktorú obdivovali už v staroveku
Rakytník rastie od Európy až po Himaláje. Darí sa mu aj tam, kde by mnohé iné rastliny neprežili. Nájdeme ho v piesočnatých pôdach, na horských svahoch aj pri morskom pobreží. Je odolný voči vetru, mrazu a suchu, čo z neho robí jednu z najvytrvalejších rastlín mierneho pásma.
Jeho latinský názov Hippophae rhamnoides má zaujímavý pôvod. Podľa starých gréckych záznamov si ľudia všimli, že kone, ktoré spásali rakytník, mali lesklejšiu srsť a pôsobili vitálnejšie. Práve preto názov v preklade znamená „lesklý kôň“.
Významné miesto má v tradičnej tibetskej, mongolskej a čínskej medicíne, kde sa využíva na podporu vitality a celkovej odolnosti organizmu.
Prečo patrí medzi superpotraviny?
Za popularitou rakytníka stojí najmä jeho bohaté zloženie. Drobné oranžové plody obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, ale aj vitamíny A, E, K a vitamíny skupiny B. Nájdeme v nich tiež minerálne látky ako draslík, horčík, železo a mangán.
Okrem toho obsahujú množstvo antioxidantov, najmä polyfenoly, flavonoidy a karotenoidy, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom.
Zaujímavý je aj obsah omega-7 mastných kyselín, ktoré sa v rastlinnej ríši vyskytujú pomerne zriedkavo. Práve kombinácia týchto látok robí z rakytníka jednu z vyhľadávaných rastlín v oblasti zdravej výživy.
Od imunity po pokožku
Keď sa povie rakytník, väčšina ľudí si túto rastlinu spojí s vysokým obsahom vitamínu C. Ten prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému, podporuje tvorbu kolagénu a pomáha znižovať únavu.
Antioxidanty pomáhajú chrániť bunky pred pôsobením voľných radikálov a práve preto sa rakytník často zaraďuje do jedálnička počas obdobia zvýšenej záťaže alebo v chladnejších mesiacoch.
Olej, získavaný z plodov rakytníka, podporuje prirodzenú regeneráciu pokožky a pomáha udržiavať jej pružnosť. Užíva sa aj vnútorne, a to pri starostlivosti o sliznice tráviaceho traktu.
Ako ho zaradiť do jedálnička?
Čerstvé alebo sušené bobuľky majú intenzívnu kyslastú chuť a hodia sa napríklad do raňajkových kaší, jogurtov, smoothie alebo domácich müsli zmesí. Keďže majú výraznú chuť, často sa kombinujú s ďalšími druhmi ovocia.
Obľúbenou formou je aj rakytníková šťava. Je chutná a umožňuje jednoducho zaradiť rakytník do každodennej stravy. Bežne sa užíva v menších množstvách podľa odporúčaní výrobcu, častokrát 1 polievková lyžica denne. Pri výbere konkrétneho produktu je vhodné sledovať množstvo pridaného cukru.
Menej známe je využitie listov rakytníka, z ktorých sa pripravuje jemný bylinný čaj. Obsahujú flavonoidy, triesloviny a ďalšie prírodné látky. Rakytníkový čaj, či už zo sušených listov alebo plodov, je obľúbený najmä počas jesenných a zimných mesiacov, kedy si mnohí ľudia radi doprajú šálku teplého nápoja.
Vedeli ste, že…?
Rakytník patrí medzi dvojdomé rastliny. Ak si chcete dopestovať vlastné plody, potrebujete vysadiť samčiu aj samičiu rastlinu.
Korene rakytníka dokážu viazať dusík zo vzduchu, čím prirodzene obohacujú pôdu. Aj preto sa často vysádza na miestach, kde sa iným rastlinám nedarí.
Zber plodov patrí medzi najnáročnejšie činnosti pri pestovaní rakytníka. Bobule rastú na vetvičkách spolu s ostrými tŕňmi a pevne na nich držia. Preto si ich zber vyžaduje veľa trpezlivosti a opatrnosti. Pestovatelia ich často zbierajú ručne nožnicami alebo až po zmrazení vetvičiek, keď sa plody dajú ľahšie oddeliť.
Malé bobuľky s veľkým potenciálom
Rakytník nie je iba módnym trendom posledných rokov. Je to rastlina, ktorú ľudia využívajú už stáročia a ktorá si svoje miesto našla aj v modernej výžive. Môže byť zaujímavým spestrením každodenného jedálnička, či už vo forme čerstvých plodov, šťavy, čaju alebo oleja.
Práve odolnosť tejto rastliny, jej výrazná chuť a bohaté prírodné zloženie sú dôvodmi, prečo si rakytník zaslúži našu pozornosť.
